Odborné články

Dystokia (zadržanie znášky) - častý problém v chove plazov

Reprodukčné poruchy sú relatívne častým problémom v chove plazov. Musíme si uvedomiť, že tieto živočíchy sú chované v umelých podmienkach terária a sú vo veľkej miere citlivé na vplyvy prostredia, ktoré im pripravíme.

Preto je veľmi dôležité pred začatím chovu vybraného druhu dôkladne si naštudovať danú problematiku chovu, ktorá má pre plazy druhové špecifiká. Ďalej je veľmi dobré poradiť sa aj so skúseným teraristom, alebo veterinárnym lekárom, ktorý má skúsenosti s chovom plazov a ich následnou terapiou.

Jednou z najčastejších príčin porúch reprodukcie a s tým spojenými zdravotnými problémami je vytvorenie neadekvátnych podmienok pre chov. Plazy ako studenokrvné živočíchy potrebujú špecifický teplotný režim pre chov a rozmnožovanie. Pri nesplnení týchto základných podmienok sa dostavujú zdravotné a následne i reprodukčné problémy.

Jednou z častých porúch reprodukcie u plazov je zadržanie znášky alebo neschopnosť znesenia vajec.

Príčin tohto stavu je viac. Na prvom mieste sú:

  • nevhodné chovné zariadenia - malé terárium
  • nevhodné alebo nevytvorené kladisko vajec, prípadne miesto pre pôrod pri viviparných druhoch
  • časté rušenie zvierat chovateľom
  • nevhodný teplotný, svetelný a vlhkostný režim
  • neplnohodnotná alebo nevhodná výživa pre jednotlivé druhy, ako aj prekrmovanie
  • zanedbaná minerálno-vitamínová saturácia potravy, prípadne UV žiarenia
  • nevhodné zostavenie chovných skupín
  • pripúšťanie mladých nedostatočne vyvinutých samíc
  • metabolické ochorenia, vývojové anomálie pohlavných orgánov, infekcie, parazitózy

Chovateľ plazov by okrem dostatočných vedomostí o ním chovaných zvieratách mal byť i dobrým pozorovateľom a nájsť si dostatočný čas na sledovanie správania plazov, hlavne samíc v reprodukčnom období.

Gravidné samice, ktoré sa chystajú naklásť vajíčka začínajú nervózne chodiť po teráriu, prehrabávať substrát a hľadať vhodné miesto pre znášku. Ak im nevytvoríme vhodné kladisko, môže zviera znášku roztrúsiť po teráriu a tým ju znehodnotiť, alebo ju znesie do vody, alebo znášku zadrží. Po zadržaní znášky dôjde vo väčšine prípadov ku skľudneniu zvierat a mnohé začnú i prijímať na určitý čas potravu. Toto obdobie je veľmi nebezpečné, nakoľko môže dôjsť k úhynu samice, ak sa neurobí včasné a adekvátne ošetrenie.

Prvým základným ošetrením je injekčné podanie vápnika ( calcium glukonát ) a potom oxytocinu, podľa potreby aj opakovane. Samozrejme, že prítomnosť vajec musíme mať potvrdenú RTG, prípadne USG vyšetrením.

Ukážky z RTG vyšetrení - potvrdenie prítomnosti zadržanej znášky:

Ďalej sú vhodné kúpele vo vlažnej vode, spojené s jemnou masážou u zvierat, kde je to možné. Masáže sa dajú uplatniť hlavne u samíc hadov, ale aj to len do 12 hodín, potom dochádza k ochabnutiu vajcovodov a priľnutiu k vajíčku. Palpáciou by sme mohli poškodiť vajcovod a tým navodiť smrť samice. Niekedy je možné, ak je vajíčko zadržané v oblasti kloaky, cez kloaku odsať obsah vajca a zvyšok vytiahnuť.

korytnačka zelenkastá (Testudo hermani) leguán zelený (Iguana iguana) kobra monoklová (Naja kaouthia)

Chirurgický zákrok

Ak všetky predchádzajúce metódy zlyhajú a nedôjde k vykladeniu znášky, je nutné pristúpiť k chirurgickému zákroku na špecializovanom pracovisku, ktoré má s týmito operáciami dostatočné skúsenosti.

  • Pomerne často dochádza ku zadržaniu znášky u vajcorodých hadov, u ktorých je však chrurgické riešenie pomerne jednoduchým zákrokom.
  • Ďalšími problematickými plazmi v danej problematike sú leguány rodu Iguana, Ctenosaura, Cyclura.
  • Ďalej nemôžeme zabudnúť ani na väčšinu druhov chameleónov.
  • Asi najzložitejším problémom pri zadržaní znášky a zlyhaní medikamentóznej a fyzikálnej terapie sú korytnačky, u ktorých je chirurgické riešenie podstatne zložitejšie ako u jašterov a hadov.

Ukážky z chirurgického riešenia zadržanej znášky:

Kobra monoklová (Naja kaouthia)

Kobra monoklová (Naja kaouthia)
Kobra monoklová (Naja kaouthia)
Kobra monoklová (Naja kaouthia)
Kobra monoklová (Naja kaouthia)

Leguán zelený (Iguana iguana)

Leguán zelený (Iguana iguana)
Leguán zelený (Iguana iguana)
Leguán zelený (Iguana iguana)
Leguán zelený (Iguana iguana)

Naše zvieratko ide na operáciu – alebo čo mám robiť predtým a potom

Občas sa stane, že váš štvornohý priateľ potrebuje podstúpiť chirurgický zákrok. Je dôležité, aby ste vedeli, že:

Pred operáciou:

  1. Pred každým plánovaným chirurgickým zákrokom v narkóze je nutné u zvieratka dodržať 24 hodinovú hladovku. Hladné zvieratá spotrebujú menej narkotík, narkóza je plynulejšia, bezpečnejšia a predchádzame aj možnosti zvracania žalúdočného obsahu v priebehu narkózy a jeho nasledovného vdýchnutia do pľúc. Vodu samozrejme piť môže. Prístup k nej odoprieme až približne 2 hodiny pred zákrokom.
  2. Zvieratko pred príchodom k veterinárovi riadne vyvenčite.
  3. Ak vaše zviera užíva nejaké lieky, upozornite na túto skutočnosť veterinára.
  4. Obvyklý postup na našom pracovisku je, že po príchode so zvieratkom počkáte, kým upadne do narkózy, následne môžete odísť. Telefonicky vás budeme informovať, keď sa zvieratko preberie po operácii z narkózy a je schopné ísť domov, aby ste si preňho prišli.
  5. Nebojte sa dĺžky jazvy – rana sa vždy hojí zo strán a nie po dĺžke. Zhojí sa bez ohľadu na to, či má 1 cm alebo 40 cm, za 10 dní.

Po operácii:

  1. Zvieratko si po zákroku preberiete až keď je úplne pri vedomí. Robíme to preto, aby sme čo najviac minimalizovali riziko výskytu komplikácii spojených s preberaním z narkózy.
  2. Po príchode domov môžete zvieratku ponúkať malé množstvá vody (ak vám lekár nenariadil inak!) s prestávkami. Ak by ste mu dali naraz vypiť väčšie množstvo tekutín hneď po narkóze, môže zvracať.
  3. Potravu môže zviera prijímať cca 8-10 hodín po zákroku (podľa typu operácie). Prvá strava by mala byť ľahko stráviteľná a približne v polovičnej dávke ako obvykle – napr. varené kuracie mäso bez kože a kostí s ryžou, alebo cestovinou. Následne prejdeme na obvyklé kŕmenie. Ak váš miláčik potrebuje po operácii špeciálny kŕmny režim, veterinárny lekár vás na to upozorní.
  4. Niektoré anestetiká spôsobujú pri preberaní z narkózy halucinácie. Ak vaše zvieratko počas prebúdzania kňučí či šteká, nie je to od bolesti, ale preto že sa mu sníva.
  5. Bez príkazu veterinárneho lekára neaplikujte na operačnú ranu žiadne roztoky ani masti!
  6. Stehy z kože sa obvykle odstraňujú na 10. deň po operácii.
  7. Je veľmi dôležité, aby si zviera operačnú ranu neoblizovalo, ani nehrýzlo. Ak tomu neviete zabrániť, požiadajte veterinára o plastový ochranný límec.
  8. Ak má vaše zviera operačnú ranu na bruchu, alebo končatinách, vyhýbajte sa miestam s vysokou trávou a miestam , kde by mohlo dôjsť k poškodeniu alebo znečisteniu rany. Používajte vôdzku.
  9. Pokiaľ sú na rane stehy, nekúpte zviera a chráňte ranu pred namočením.

Tieto rady majú iba všeobecnú platnosť. Ak vám veterinárny lekár nariadi inak, dodržiavajte jeho príkazy!

Ochorenia kostry vplyvom nadmernej výživy

V poslednom období sa na veterinárnych ambulanciách zaznamenáva zvýšený počet chovateľov veľkých a gigantických plemien. Tým pádom pribúda počet návštev psíkov s pohybovými problémami. V značnej miere môže chovateľ, pri niektorých problémoch, zmierniť stupeň ochorenia pri dodržaní určitých zásad.

Jeden z veľkých problémov v poslednej dobe je výživa.

Prekrmovanie počas rastu

Ochorenia kostry sa najčastejšie vyskytujú u veľkých a obrých plemien a ich prejav je dosť častý v období rastu. Treba vziať do úvahy fakt, že pes do 11. mesiaca života, kedy sa uzatvára posledná rastová zóna, má cca 90% finálnej hmotnosti tela. Kostra na tento fakt nie je vôbec pripravená.

Časté ochorenia sú dysplázia bedrových a lakťových kĺbov (DBK,DLK), osteochondróza (OCD) a hypertrofická osteodystrofia (HOD).

DBK je funkčné ochorenie bedrového kĺbu, charakterizované ako inkogruencia (nesúbežnosť) povrchov hlavice kosti stehennej a kĺbovej plochy jamky panvy. Stupeň subluxácie (neúplné vykĺbenie) a laxity (voľnosť) kĺbu determinuje závažnosť ochorenia. Po čase subluxácia remodeluje kĺb – plytká kĺbová jamka panvy, sploštenie hlavice kosti stehennej. Tieto zmeny majú za následok osteoartritídu.

DBK je častá diagnóza vo veterinárnej medicíne.

Etiológia je multifaktoriálna. Zahrňuje v sebe genetické aspekty a viaceré potenciálne vonkajšie faktory. Rast v období od 3. do 6. mesiaca veku je kritický na rozvoj DBK. Štúdie potvrdzujú, že nadmerný rast zvyšuje frekvenciu a stupeň degeneratívnych zmien v porovnaní so psami, ktorí majú adekvátny, alebo podštandartný rast ako je požiadavka na plemeno.

Osteochondróza je charakterizovaná ako lokálna porucha v endochondrálnej osifikácii (porucha vývoja kosti pod chrupavkou). Tieto poruchy majú za následok zlý vývoj chrupavky. Môžu byť zaznamenané na koncoch dlhých kostí. U rastúcich psov sa osteochondróza kĺbu najčastejšie vyskytuje v ramennom, kolennom, pätovom a lakťovom kĺbe. Spolu s touto poruchou sa vyvíja akútny zápal kĺbu a degeneratívne zmeny v kĺbe. Jedným z prejavov osteochondrózy je ochorenie osteochondrosis dissecans (OCD).

O OCD hovoríme vtedy keď sa fragment chrupavky oddelí od kosti a kosť pod chrupavkou tzv. subchondrálna kosť je vystavená kĺbnej tekutine (synovii).

Etiológia OCD je takisto multifaktoriálna. Rizikové faktory sú vek, pohlavie, plemeno, nadmerný rast, nadváha, chyby vo výžive. Plemená, ktoré sú predisponované na toto ochorenie, sú doga, labrador, newfoundland a rotweiler.

Hypertofická osteodystrofia HOD sa vyskytuje u veľkých a gigantických plemien a je charakterizovaná ako chybné ukladanie a odbúravanie kostného tkaniva. Najčastejšie postihnutá býva dolná časť lakťovej kosti, vretenná a holenná kosť. Na RTG nálezoch bývajú viditeľné zmeny na rastových platničkách, kde pozorujeme zosilnené štruktúry kostí.

Ak je ochorenie progresívne, vidíme zmeny na povrchu kosti a opuch mäkkých tkanív.

Psy preukazujú akútnu bolesť a opuch, krívanie, striedavú horúčku a príležitostnú anorexiu. HOD sa najčastejšie prejavuje u psov, ktorí vyrástli príliš rýchlo medzi 3.-6. mesiacom.

Príjem energie

Niektorí chovatelia veria, že ak majú okrúhle a vykŕmené šteňa majú zdravého jedinca. Štúdie u psov dokazujú, že zvýšená spotreba kalórií nie je kompatibilná s optimálnym vývojom skeletu. Boli pozorované abnormality spojení chrupavky s kosťou, ďalej na rastových platničkách a koncoch dlhých kostí, natiahnutie zápästia, pokles záprstných kostí na hrudníkovej a panvovej končatine. Postihnutí psi preukazujú rôzne stupne krívania a bolesti pri palpácii.

Kostrový systém je najviac citlivý na fyzikálne a metabolické anomálie počas prvých 12. mesiacov života.

Abnormálny vývoj skeletu počas rastu začína nárastom svalstva a telesnej hmotnosti. V porovnaní kosti veľkých plemien majú počas rastu menšiu hustotu ako skelet malých plemien. U veľkých plemien je väčšia dreňová dutina a tenšia kôra kosti. Z uvedeného vyplýva, že veľké plemená majú evidentnú preddispozíciu na abnormality skeletu.

Pridávanie vápnika

Vápnik je makroprvok, ktorý je chovateľmi veľmi často pridávaný do krmiva. V chovateľskej obci sa dosť často stretávame s názorom, že vápnik nie je nevyhnutný iba pre vývoj kostry, ale má aj preventívny účinok na onemocnenia skeletu. Nadmerný prívod vápnika môže produkovať deficity ostatných nutričných zložiek v potrave.

Pridávanie počas rastu

Vysoká hladina vápnika v krmive, podľa posledných znalostí, sa spája s ochoreniami ako je osteochondróza, zvýšená náplň v kĺboch, poruchy uhlovania končatín, woblerov syndróm.

Podľa posledných štúdií v skupine psov kŕmených vysokými hladinami vápnika bolo väčšie percento retardácie kostí, znížená remodelácia kostí, znížený počet osteoklastov (kostné resorpčné bunky).

Dôsledok nadmerného prísunu vápnika do tela spôsobuje hyperkalcémiu (zvýšený obsah vápnika v tele) a hypofosfatémiu (znížený obsah fosforu). Hormón kalcitonín je produkovaný v organizme podľa hladiny vápnika v krvi. Ak je obsah vápnika vyšší, rastie aj produkcia kalcitonínu. Jeho funkcia v tele je riadiť metabolizmus vápnika. Pri zvýšenej tvorbe znižuje resorpciu vápnika z kosti a spomaľuje zretie chrupavky v raste. Chronické obmedzenie kostnej resorpcie má za následok zhrubnutie povrchovej vrstvy kosti. U rastúcich psov tieto zmeny ovplyvňujú normálnu kostnú remodeláciu. Toto má za následok vývoj klinických príznakov HOD a Woblerov syndróm. Chronický efekt kalcitonínu na chrupavku vyúsťuje do poškodenia kĺbovej chrupavky OCD.

Komplikujúci faktor pri nadmernom kŕmení vápnikom u psov je, že nemajú mechanizmus, ktorý by ich ochraňoval od nadmerného vstrebávania z čreva. Vápnik sa dostáva do organizmu dvoma cestami. Prvá cez aktívny transport, ktorý je ohraničený množstvom vitamínu D. Existuje aj pasívny transport takzvaná difúzia, ktorá je čisto závislá od množstva vápnika v čreve.

Zásady kŕmenia pre optimálny rast a vývoj:

  • Vybrať kompletné a vyvážené krmivo, ktoré bolo formulované pre dané plemeno.
  • Týmto krmivom kŕmiť psa prvé 1-2 roky.
  • Každý deň kontrolovať životosprávu a množstvo spotrebovaného krmiva.
  • Striktne monitorovať denný prírastok hmotnosti a sledovať kondíciu.
  • Nedoplňovať do diéty minerály, vitamíny a ďalšie prídavné krmivá.

Čo znamená domáca starostlivosť o chrup môjho psa ???

Čo sa stane, ak si prestaneme umývať zuby? Dokonca aj keby sme jedli iba tvrdú potravu, ako väčšina psov, stále by sme mali problémy s chrupom. Mali by ste čistiť zuby vášho miláčka aspoň 2 x týždenne, najlepšie však každý deň. Nie je to až také obtiažne ako si myslíte! Čistenie zubov kefkou odstraňuje nahromadený bakteriálny povlak (plak) z povrchu zubov. U psov, na rozdiel od ľudí plak zriedka spôsobuje zubný kaz, ale zato veľmi často spôsobuje ochorenia periodoncia (závesného aparátu zubov, ďasien a kosti). Ak sa tieto ochorenia včas neliečia, spôsobujú bolestivosť a stratu zubov.

Čo je to plak, ako vzniká a prečo ho treba odstraňovať?

Na povrchu zubov každého živočícha žije množstvo baktérii, ktoré na nich vytvárajú slizovitý povlak – zubný plak. Pokiaľ tento sliz nie je odstraňovaný, baktérie postupne produktami svojej látkovej výmeny narušujú sklovinu zuba. Povrch skloviny sa tak stáva drsným. V priebehu niekoľkých mesiacov začína ukladanie minerálnych substancií zo slín do plaku a vzniká tzv. zubný kameň. Kameň samotný by pre chrup nebol taký nebezpečný, ale vo svojich póroch vytvára veľmi vhodné prostredie pre množenie choroboplodných zárodkov spôsobujúcich zápaly ďasien, zubný kaz a zápaly kosti.

Prečo niektorí psi majú zubný kameň a iní nie?

Ukazuje sa, že podobne ako u ľudí, hlavnú rolu tu hrá genetika (anatomické usporiadanie ústnej dutiny, zloženie slín, stav imunity). Dôležité sú aj ostatné faktory – diéta, žuvacie pomôcky, celkový zdravotný stav.

Môže byť domáca starostlivosť o chrup riziková?

Áno, pri nesprávnej aplikácii môže byť nebezpečná ako pre zviera, tak pre majiteľa. Domáca starostlivosť je denná kontrola plaku určená k dodržiavaniu ústnej hygieny a prevencii vzniku ochorení zubov a ďasien. Nedokáže však odstrániť zubný kameň, vyčistiť periodontálne vačky, ani zhojiť zubný kaz. Domáca starostlivosť by mala byť zahájená až po profesionálnom vyšetrení a ošetrení chrupu vášho zvieraťa veterinárnym lekárom. V žiadnom prípade neaplikujte bez predchádzajúcej konzultácie s veterinárom žiadne liečivé prostriedky do ústnej dutiny!

Ako správne čistiť zuby?

Krok 1: Zaobstarať si správnu kefku pre vášho psa. Ušetrite svoj čas a peniaze a nekupujte zubné kefky určené pre ľudí – nemajú vhodný tvar a sú príliš tvrdé. Ideálna zubná kefka pre psíka má dlhú rukoväť, lomenú hlavu pre lepší prístup do papule a extra jemné dlhé štetiny. Ďalšou možnosťou sú kefky, ktoré sa nasadzujú na koniec vášho prsta.

Krok 2: Výber vhodnej zubnej pasty pre psa. Veľmi vhodné sú psie pasty obsahujúce enzýmy, ktoré napomáhajú odstraňovať plak. Vyvarujte sa používaniu pást určených pre ľudí! Tieto pasty obsahujú bieliace chemikálie, detergenty a penia. Zviera ich však na roziel od ľudí nevypľúva, ale zhltne a môže mať následne tráviace potiaže, prípadne až otravu. Pastu nanášajte radšej medzi štetiny kefky ako keby ste ju mali naniesť na ich povrch. Takto skôr dosiahnete jej rovnomerné rozotretie po celom chrupe zvieraťa. Moderné zubné pasty pre zvieratá sú zdravotne neškodné, majú pre zviera atraktívnu príchuť (napr. kuraciu) a pri prehltnutí nedráždia zažívací systém. Často obsahujú zdraviu prospešné vitamíny a minerálne látky. Ak sa neviete rozhodnúť, požiadajte o radu vášho veterinárneho lekára.

Krok 3: Kefku s pastou je potrebné dostať do úst psa a očistiť všetky zuby. Väčšina zvierat čistenie znáša dobre, keď procedúru vykonávate nenásilne. Ak začnete psíka navykať na ústnu hygienu už ako šteňa, ide to veĺmi ľahko. Ale aj starší psi si rýchlo navyknú, keď zistia, že čistenie nie je pre nich ničím nepríjemným ani bolestivým. Ak budete čistenie vykonávať necitlivo, zviera si spojí bolestivé pocity s procesom čistenia a bude potom veľmi ťažké docieliť jeho ďalšiu ochotu spolupracovať. Začnite s navykaním postupne, používajte spočiatku kus handričky alebo gázy obtočený okolo prsta a otierajte ním zuby dopredu a dozadu tak, ako by ste to robili kefkou. Ak to budete opakovať 1 alebo 2 krát denne počas 2 týždňov, vaše zviera si na túto procedúru určite zvykne. Chce to len trochu trpezlivosti. Potom vymente handričku za zubnú kefku, spočiatku ešte bez pasty. Keď si zviera navykne na kefku, začnite používať psiu zubnú pastu. Nebojte sa dať vášmu psovi predtým ochutnať kúsok pasty!

Štetiny zubnej kefky priložte na miesto, kde zub prechádza do ďasna (bázu zuba) asi pod 45° uhlom a vykonávajte krúživé pohyby. Jemným tlakom na hlavu kefky čistite bázu zuba ako aj priestory medzi zubami. Vykonajte asi 10 pohybov dopredu a dozadu na jednom mieste, potom premiestnite kefku na nové miesto. Jedným pohybom čistite naraz as 3 až 4 zuby. Najviac pozornosti venujte vonkajšej strane horných zubov.

Chrup psa čistite minimálne 2 x týždenne, optimálne však denne, po poslednom kŕmení.

Pravidelná domáca starostlivosť o chrup napomáha výrazne znížiť ochorenia zubov, periodoncia a znižuje ukladanie zubného kameňa. Zabraňuje nepríjemnemu zápachu z ústnej dutiny a vzniku potenciálnych ochorení obličiek a srdcovo-cievneho systému (v dôsledku prestupu infekcie cez krvný obeh z koreňov zubov). Čistenie sa časom stane pre vás i vášho psa hrou a zábavou!

Ďaľšie možnosti prevencie a kontroly tvorby plaku.

Všetky nasledovné možnosti slúžia len na doplnkové čistenie chrupu. Žiadna z nich, ani ich kombinácie nenahradia čistenie chrupu psa kefkou a pastou!

a) Žuvacie hračky:
Mnohé žuvacie hračky a pamlsky naozaj pomáhajú mechanicky odstraňovať zubný povlak, ale mnohé môžu aj spôsobiť zlomenie zubov. Nebezpečné sú napríklad čerstvé a sušené kosti a paznechty. Obľúbené tenisové loptičky môžu byť pre chrup tiež veľmi nebezpečné – jednak nylonové vlákna na povrchu loptičky majú samy o sebe značný brúsny účinok na sklovinu a naviac pri hre sa na vlhký povrch loptičky nalepí hlina a piesok. Potom je účinok žuvania tenisovej loptičky porovnateľný so žuvaním šmirgľového papiera!

b) Žuvacie prostriedky:
Patria sem sušené bravčové uši a pásiky kože. Mnohí psi ich milujú, ale nepreceňujte ich čistiaci efekt. Taktiež skontrolujte, či nespôsobujú u vášho psa tráviace obtiaže.

c) Pamlsky
Existujú špeciálne pamlsky určené na mechanické čistenie chrupu pri žuvaní. Sú gumovitej konzistencie, takže pri hryzení nepraskajú, ale sa „napichnú „ na zub a tak ho otierajú. Sú vhodným doplnkom čistenia chrupu kefkou a astou, ale nie jeho náhradou!

d) Diéty
Niektorí výrobcovia granúl upravujú ich zloženie a štruktúru tak, aby pri hryzení otierali povrch zubov a tak redukovali množstvo a tvorbu plaku. Opäť len samotné skrmovanie aj takéhoto špeciálneho krmiva nie je dostačujúce v prevencii ochorení ústnej dutiny psa.

Na záver: Akokoľvek svedomito vykonávate domácu starostlivosť o chrup vášho psa, je treba neustále dohliadať a kontrolovať jeho zdravotný stav. Neprítomnosť zubného kameňa nevylučuje periodontálne ochorenie vyžadujúce odbornú liečbu!

Dôsledok zanedbanej starostlivosti o chrup – extrakcia 14 zubov kvôli ťažkému periodontálnemu ochoreniu u 6-ročného psa:

pozadie